Sila a mágia v ľuďoch a prírode

K tejto téme ma vlastne priviedla moja kvetinka Gerbera, mladá dievčina, IT génius žijúci vo svete s techniky ktorá je nad moje chápanie.

. Poslala mi videa, na ktoré by som sama zrejme vôbec nenarazila.

Jednalo sa o hackerský útok na automatizované auta.

Automatické autá sú úžasné- dalo by sa povedať kúzelné, pravda ale je že vidia iba to čo je necháme vidieť a čím je naprogramujeme.

Skúsenosti s hackermi ukázali že možno automatickým očiam podstrčiť falošnú predstavu,

že možno ovládať automatické auto diaľkovo bez povolenia majiteľa, ale tiež zapríčiniť úraz, naplánovať vraždu alebo jednoducho chaos v doprave …..

Otázka znela, či je možné “hacknúť” ľudský mozog….

Cynické na našom svete je, že nielen že je to možné, ale že sa to deje neustále .

Predstava ktorú vidíme , ktorá sa nám usadí v mozgu nám vždy zabraňuje vidieť fakta a skutočnosti -vždy vidíme len predstavu našeho sveta.

Pretože svet nie je skutočne objektívne reálny. Každý z nás žijeme vo svojom svete.

Mozog je usporiadaný tak, že vidí radšej obrazy a samozrejme sa riadi emóciami..

Preto to, čo nám je príjemné, to vidíme radi . Čo nám je nepríjemné to nevidíme vôbec.

Ani nepotrebujeme hackera na preprogramovanie.

Robíme si to sami.

My všetci čo snivame o dokonalý strojoch , dokonalých automatoch a plne automatizovanej dobe si vôbec neuvedomujeme že táto doba svojim spôsobom už dávno nastala. .

Už sme automatizovaní, máme nielen naše smartfóny , naše tablety ,naše automatizované domácnosti ,riadime sa aplikáciami ktoré nielenže zjednodušujú naše rozhodovania, ale podsúva nám cudzie . Automatické rozhodnutia.

Máš na výber A alebo B. vyberieš si podľa momentálneho pocitu. Teda nesprávne. Správne bolo C, to ti ale neponúkli a ty si sa nezamyslel….

.

Je to nádherné a elegantné a úchvatne moderné -ale veľmi jednoducho zneužiteľné .

Pretože za všetkým stoja ľudia -za aplikáciou ,naprogramovaným programom, za všetkými tými neviditeľnými kúsočkami novodobých technických zázrakov.

Ľudská chyba -ľudské zlyhanie alebo ľudský zlý úmysel sa nikde inde nedokážu viac prejaviť ako v automatických aplikáciach a programoch- tam v pozadí, kde my obyčajní ľudia nevidíme.

Vidíme proste automatizáciu., ktorá by nám mala slúžiť . Ale o ona nemusí.

Veď aký je rozdiel medzi sledovaním napríklad na FB–čo si kde prehliadate-

a medzi ukladaním informácií o vás bez ohľadu na to či s tým súhlasíte alebo nesúhlasíte .

Iste, máme mnohé pravidlá, máme mnoho zákonov, ale aj tak- skúsili ste niekedy odmietnuť súhlas? Len tak, z recesie?

Väčšinou sa potom na stránkách nedostanete ďaleko.

Ale v praxi je nám to jedno. Odklikneme povinné okienko, odklikneme že sme si prečítali podmienky- ani nás to nenapadne čítať – len rýchlo, nech nás to pustí ďalej….

Pamätám si, ako som bola fascinovaná úžasom a zároveň mrazivou hrôzou, keď som sa prvýkrát dozvedela, že sa dá zistiť, pred akým obchodom som sa zastavila a či ste sa dlhšie dívala na svadobné šaty alebo počítač čo som hľadala na internete , že sa dá matematicky vypočítať či predpokladám svadbu alebo sa hodlám svoj nejakej zúčastniť.

Rovnako nám podstrkujú reklamy , pretože ste sa niekde na niečo podobného pozreli .

Sami im v tom pomáhame, odklikávame, čo nás baví, prezentujeme svoje osoné rozhodnutia a často aj to, čo by malo zostať doma, a pomáhame sa sami napchať do tej správnej škatuľky, do konzervy so správnym názvom..

Potom chcete si proste niečo prečítať – ano, i takí sa nájdu, čo nelovia len senzácie, ale niečo sa chcú dozvedieť- ejhle- už vám vyskakujú reklamy toho o čo ste sa pred nejakou dobou zaujímali. .

Je to úchvatné aj strašidelné .

Pretože faktom je, zostáva, že aj ľudský mozog funguje veľmi podobne . Veď bol vzorom.

A tak všetci sme veľmi zraniteľní,.

Vieme, že existujú manipulátori. Všetci sme počuli o charizmatických hnutiach a ľuďoch, všetci vieme čo je reklama či politika.

Ale málokto si uvedomuje ako strašným spôsobom toto všetko ohýba naše vlastné vnútorné vnímanie a akým spôsobom nás to pripravuje o osobitosť a jedinečnosť .

A to nehovorím o hrubých zásahoch, ako je hypnóza a chemické prípravky, ktoré dokážu z toho čo by sme mali mať v hlave urobiť misku nasekaného vareného karfiolu.

Preprogramovnie nášho mozgu nie sú len takéto útoky , hackerský utok je aj reklama, ,politika a podvedome či vedome prijímané informácie z internetu .

Všetko, čo útočí na emócie, na city a na dobro v človeu.

Celý tento premyslený monstrózny systém zpracovávania ľudskej psychiky do bezmenného davu ktorý ide jedným smerom. A je ľahko ovládateľný.

Raz čítala v jednej krásnej knihe o tom, ako bol v dávnych dobách na londýnskych bitúnkoch zamestnaný cap.

Iste podivíte – cap na bitúnku? A ako zamestnanec ?

Bol tam ,dá sa povedať psychologických dôvodov- splašené stádo sa ukľudnilo , keď videlo ako bradatý cap odvážne vstupuje do dverí ,ktoré vzbudzovali hrôzu a pocit smrti –

a ukáznene a uľahčene ho nasledovali.

Faktom ale ostáva ,že on jediný vyšiel živý. Z ostatných sa stala hromada konzerv .

Kto je v našej spoločnosti tým capom čo vedie stádo ? Tým suverénnym zamestnancom ktorý vždy prežije a nechá za sebou zakonzervovaný dav k ďaľšiemu použitiu?

Celibrity? Politici? Či proste naša vlastná hlúposť, naša stádovitosť?

Nechcem tu hľadať dôvody a príčiny, na to sú študované hlavy so svojimi prieskumami

a štatistikami.

I keď štatistiky…no, keď si spoločne kúpime pečené kurča a ja ho zjem sama, ja budem prejedená, vy hladný, ale štatisticky sme mali každý polovicu kuraťa….

Chcela by som len ,aby tých pár z vás, ktorí si tieto riadky vôbec prečítajú, sa pokúsilo uvedomiť si, že čím krásnejšieho capa nasledujete, tým strašidelnejšií koniec cesty vás čaká.

Toto nie je o Matrixu ani konšpiračných teóriach- je to o prostom uvedomení si, ako veľmi je napadnuteľné a zraniteľné naše vnímanie skutočnosti.

Ako neviditeľne strácame osobnosť a stávame sa šedivými členmi davu.

Tak ako šikovný hacker donúti automatizované auto aby si “myslelo” že čiara na ceste je niekde úplne inde a prešlo do protismeru, tak všetci tí šikovní okolo nás nám len predstierajú svet ktorý vôbec neexistuje.

Problém je že ám sa ten svet páči . A my sme pohodlní a leniví a plní nádeje že všetko bude inak a všetko bude raz zadarmo- to v nás aj lenivosť aj komunistická výchova zanechala -všetko bude -pre nič za nič- a všetci budú mať všetko.

Ako teória skvelé.

Ale na tomto svete nič nie je zadarmo . Za všetko sa musí zaplatiť .

Aj keď sa vám podarí niekoho okradnúť , “vybehnúť s ním” a dostať niečo za nič, aj keď sa vám podarí “poriešiť” niečo zadarmo -vždy to musí niekto zaplatiť .

A to sa k vám neskôr vráti .

Teraz platíme za svoju honbu sa módou ,celebritami ,platíme časom premrhaným na sieťach ,hlúpostiach a bezvýznamných zprávach o tom, kto na koho vystrčil bradavku a kto sa práve žení či rozvádza.

Platíme povrchnosťou a úbohosťou, ktorá nám ničí dušu, a zažiera sa do mozgu.

Platíme pokriveným pohľadom na svet a život, kde sa poslušne ako stádo venujeme veciam, ktoré nás okrádajú o posledné zbytky našeho ja, našej osobnosti a času, ktorý by sme mohli prežiť, nie prečkať.

Sme okrádaní o vlastné životy.

A kto je na vine ?

No predsa my .

Každý z nás ktorý si neuvedomuje, kým je ,čo chce dosiahnuť a kým chce byť a nechá sa viesť ako čiastočka davu smerom ktorý je práve moderný .

Kupuje, prijíma, volí a oblieka si, čo mu bolo podstrčené, a rovnako ako to úbohé automatické auto, ktoré nemá možnosť si porovnať fakta s tým čo má predprgramované a riadia sa výsledkom na svojom čipe ,alebo čo to tam vlastne má.

My sami sa podielame na hanobení svojho vnútorného ja. Okrádame sa o dušu a osobnosť.

Myslíte si že sa vás to netýka, že práve vy žijete vnútorne bohatý život ?

Trošku úprimnosti dobre ?

Koľko hodín sedíte nad počítačom, i keď nie ste v práci?

Koľko času venujete hlúpostiam, zprávam o katastrofách, romantickým telenovelám, namiesto toho, by ste sa vzdelávali či išli na prechádzku, milovali svojich blízkych a venovali sa im?

A len tak mimochodom- kedy ste sa naposledy skutočne nad niečím kriticky zamysleli?

Ale doopravdy, tak, aby ste z toho vyvodili vlastný postoj k niečomu a neprebrali ho hotový?

Pokiaľ ešte stále máte pocit že práve vy nie ste ovplyvňovaný a že vás sa to vôbec netýka ,tak máte veľký problém .

Pretože sa nás to týka, nás všetkých , úplne všetkých.

Všetci sme manipulovaní ,podvádzaní, ukrátení o voľnosť z rozhodovania .

Sme vycvičené poslušné stádo, ktoré vedú na jatky slobody.

My sa tam radi dáme viesť, lebo je tam pohodlná, väčšinou pozlátená cesta , idú tam predsa všetci a ten cap tam vpredu, čo to vedie, je fešák a dobre oblečený……

Tam sú tie dvere,z ktorých niet návratu .

A ja sa obávam, že sme za nimi na ceste do bezduchej aplikácie dosť ďaleko. Stačí, keď sa rozhliadnete v autobuse, kaviarni- všade , kde je viac ľudí pohromade.

Málokde uvidíte skupinku, ktorá sa živo zabáva alebo smeje. Ale všade vidíte šedivé figuríny, navlečené v roztrhanom pracovnom odeve pastierov, bezduché, pomaľované, potetované -iba škrupinky.

Ten kúsok ducha čo ešte zostáva blikotá zdesene z obrazovky smartfonu alebo tabletu.

Len dúfam, že zakrátko sa bude považovať za neslušné, “surfovať” v spoločnosti.

Lebo potom budeme mať možnosť sa rozhliadnuť okolo seba a zistiť, že tu stále pár ľudí zostáva.

Že sa vedia smiať, radovať a milovať, maľovať na chodníky alebo hrať na flautu.

Možno že sa nám v tej chvíli rozsvieti nielen v mozgu, ale aj v srdci.

A až budete naboso tančiť trávou, žiadny hacker sa k vašej radosti nedostane, aby ju použil na cielenú reklamu…..