Pevná sieť bohatých hradov bola vždy  záruka silnej krajiny.

Doba sa zmenila, všetci kričia, buď otvorený, sprístupni svoju myseľ, otvor svoje srdce…ach áno, v princípe  je to múdre a povznášajúce.

Iste, v princípe, ale už nie v skutočnosti. Pretože čo k nám bude prúdiť, pokiaľ sa nepostaráme o vlastnú selekciu?

Horory, stupidity a čím viac ďalej prepracované predavačské maniere a manipulácie , davové psychózy a choroby.

Myslíte, že vás sa to netýka? Že vás nikto neovplyvní, pretože máte svoje hodnoty?

Omyl. Nemáte. Náhodne ste si vybrali pár názorov, ktoré sú vám najbližšie, a podľa toho súhlasíte alebo nesúhlasíte. Iste, podľa väčšiny.

Podľa toho, čo vám podstrčili ako zaujímavé a zmysluplné.

No úprimne, kedy ste naposledy zhodnotili svoje názory, vyhodili to, čo vás omína do koša, a začali vážne uvažovať o zmene názoru?

Nie preto, že je to práve moderné či in, ale pre pokoj svojej duše a naplnenie života?

Chcete mať život  spokojný, šťastný a naplnený?  Výborne, to je prvý krok .

Ten druhý je tiež jednoduchý- rozhodnite sa, čo sú vaše priority. Skutočne vaše, tie, čo vás oslovujú. Nebojte sa zahodiť a vysmiať sa veciam, o ktorých si myslíte, že sú moderné, ale hlúpe. Je to vaše právo, vaša povinnosť.

Zabudnite  na chvíľu  otvorenosť či otvorené srdcia, veď tiež nechávate doma otvorené dvere, aby vám vykradli byt.

Obraciam sa na teba, žena, matka, manželka, na teba, žena, na ktorej najviac záleží- ty rodíš a vychovávaš deti, už len svojím príkladom a svojou existenciou. Bez teba, žena, by nebol svet ani život. Je smutné, že ťa za to nevelebia. A ešte smutnejšie, že si to neuvedomuješ sama, že nie si krásnou bohyňou, ktorou môžeš vždy byť, ale často len uplakaným úbožiakom zdrveným starosťami a tlakom okolia.

Buď tým dobrým a múdrym príkladom, žena, matka, manželka či priateľka. Na nás , na ženách, najviac záleží.

Prijímaj opatrne „radostné a slniečkovské“ teórie, nech vyzerajú akoľvek lákavo.

Pozri sa na jednoduchú dreň veci, na základ, kde netreba klamať.

Vezmeš svoje jedlo, ktorým máš nakŕmiť deti alebo muža a vyhádžeš ho do špiny a blata, pre prípad, že by si ho tam našiel niekto potrebný?

Viem že nerobíš také hlúposti.

Ale počúvaš tých, čo tvrdia, aby si sa otvorila, aby si bola prístupná všetkému, aby si sa nebránila ničomu novému- všetko krásne myšlienky, pokiaľ zostávajú teóriou.

Ale v živote, keď otvoríš svoje srdce dokorán, už nemáš šancu ani vplyv na to, čo prúdi do neho naspäť.

Otvoríš dvere do domu, keď je vonku fujavica , zima a vietor? Necháš nafúkať do svojho teplého príbytku záveje snehu?

Vyvetráš teplo, čo si si doma urobila, len tak, kvôli princípu otvorených dverí /sŕdc/?

Necháš zamrznúť svoju rodinu? Len tak, aby si zostala otvorená?

Určite si nemyslíš, že môžeš svojim krbom z obývačky vykúriť celú ulicu alebo krajinu, kde bývaš.

Nič sa iné sa  nestane, len zamrzneš ty a tvoji blízki.

Na tomto svete to nezmení nič.

Tento svet je zmietaný víchricou a zimou. Nemáš šancu to zmeniť tým, že sa v ňom stratíš, že sa staneš jeho súčasťou, úbohou zmrznutou troskou, ktorá nevedela hospodáriť s tým, čo má.

Svojou láskou a dobrotou nespasíš svet ani zatúlané šteniatka. Len ju minieš pre nič za nič. A tí, ktorým tým ubližuješ, sú tvoji najbližší.

Celá agitácia otvorenosti, rozdávania sa, otvorených dverí má len jeden účel- dosiahnuť toho, aby sme neboli bohatí. Aby sme vyvetrali teplo srdca a domova, aby sme sa stali dostupnou korisťou, ktorá si nedokáže udržať to čo má, ale v rámci agitácie a falošnej morálky stráca i to, čo mala.

Myslíte si, že to nie je váš prípad? Koľkokrát ste pomohla niekomu, čo si to nezaslúžil, len preto, že sa to má, koľkokrát strácate čas s ľuďmi, ktorých by ste radšej ani nevidela, koľkokrát…dosaďte si po svojom.

Lebo všade vás presvedčujú, že je to správne, že sa nesmieme stať bohatými v srdci , že sa musíme deliť o láskavosti s každým, až si i my myslíme, že je to správne. Lebo by nás ohovorili, že nie sme dosť otvorení, srdeční, láskaví…

Nechaj každého , nech si hovorí čo chce, rozhodni sa o svojich prioritách. A potom si postav hrad, zapáľ v ňom kozub, ohraď ho hradbami pred zlom a zimou. Vyber si tých, komu dáš lásku, komu venuješ dôveru, svoj život a čas. A ochraňuj ich a zahŕňaj láskou, ktorú ti budú oplácať, aby ti bohatstvo lásky rástlo pod rukami a prelievalo sa cez hradby tvojho sídla.

Len to je jediná šanca na zmenu, začať u seba, dokázať niečo v malom, vybrať si tých, na ktorých mi záleží, ktorých prijmem do svojich kruhov, postarať sa o nich, zahrnúť ich láskou.

Nehádzať perly sviniam, ale zúročiť to, čo mám. Až budeš mať svoj hrad, s pevnými hradbami, s bránkou a strážami, ktorí sa postarajú, aby k tebe smel len ten, čo si to zaslúži, budeš v dostatku a prepychu sily a lásky.

Lebo keď každá z nás vystavia doma svoj hrad lásky, svoju pevnosť morálky a sily, keď tieto hrady budú bohatnúť vlastnou silou a rásť, zostane málo miesta na zlosť a nenávisť, úbohosť a chudobu.

Potom môžeš uvažovať o tom, či prijmeš do svojich kruhov zatúlané šteňa, či si vybereš človeka, ktorému budeš pomáhať, ak si to zaslúži. Lebo aj do bohatej stajne môžeš prijať len toľko koní, pre koľkých máš dosť sena na zimu a miesta pod strechou. Ak ich prichýliš viac než zvládaš nakŕmiť, zahynú hladom všetci.

Nie nadarmo chudobný chlapec v rozprávke ide na hrad, tam sa priučí remeslu, naučí sa poznať svet a prejde jeho skúškami, aby sa stal bohatým, slávnym alebo kráľom.

Musí pre to niečo vykonať. Prejsť sedem hôr, poraziť draka- musí preto niečo vykonať.

Brániš svoj domov, svoje peniaze, svoje auto , zamykáš brány domu.

Nedaj sa presvedčiť, že tvoje srdce má menšiu hodnotu, že má zostať otvorené, neochránené pred zimou sveta, že sa má stratiť vo falošnej láskavosti a všeobecnej pomoci.

Postav si hrad, ohraď svoj priestor, nájdi svoje miesto na svete.

Pevná sieť bohatých hradov  plných lásky je záruka silnej krajiny…