Návšteva u čarodejky.

Jeden mladý muž mal priateľa, ktorého poznal dlhé roky. Naučil sa od neho mnoho múdrych vecí, ale ako išiel čas, stretávali sa stále menej a menej. Aj tak na neho často myslieval, v duchu sa ho pýtal na radu a veľmi, veľmi si ho vážil.

Bol mu starším bratom, ktorého nikdy nemal, a jeho ženu mal v úcte ako svoju rodnú sestru

Jedného dňa sa zase po dlhšej dobe vymanil z na chvíľu zo svojich povinností a navštívil starého priateľa.

Pospomínali na staré dobré časy, niečo popili, zasmiali na najnovších klebetách, zanadávali si na politiku i na dražobu.

Navečer sa mladý muž vracal domov . Bol rád, že navštívil starého priateľa, a duchu si zase, ako už tisíckrát, sľuboval, že už ho nebude toľko zanedbávať, že si nájde čas a bude ho navštevovať častejšie .

Cítil akúsi podivnú vinu. Zdalo sa mu, akoby jeho priateľ tak nejako naraz zostarol, ako by to už ani nebol on.

Mal aj také podivné reči, premýšľal potom ešte doma. Že ho už nič nebaví, že už čaká iba na smrť…

No, pravda, niečo sa popilo, to má člověk podivné nápady, povedal si. Veď aj mne sa to stáva, a som mladší od neho…

Ale predsa nejako mu to nešlo z mysle. Možno je chorý, vravel si, asi mu niečo chýba, nejaký vitamín alebo tak.

A stále sa toľko zlostí, ešte si uženie infarkt…..a mohol by aj menej piť ….

Prešlo pár dní a mladý muž v zhone a v práci rýchlo zabudol na svoje starosti o priateľa . Len občas si to akoby previnilo uvedomil, ale nemohol nič vymyslieť, ako by priateľovi pomohol.

Po niekoľkých mesiacoch sa mu sníval podivný sen- bol na rybačke a ulovil prekrásnu rybu.. Ale keď ju vyťahoval z vody, ryba zrazu prehovorila ľudským hlasom.

-„Daruj mi slobodu a ja ti poviem, jako pomôžeš svojmu priateľovi,“-

Zľakol sa hneď ju hodil naspäť do vody.

Ryba sa znovu vynorila a povedala :-„ Navštív starú čarodejnicu z Jelšinky, tá má liek pre tvojho priateľa.“-

Dva dni premýšľal o podivnom sne, ale na tretí deň nabral odvahu a šiel navštíviť starú čarodejnicu.

„Mám dobrého priateľa“-, povedal jej:-„ a rád by som mu pomohol. Poradíš mi, čo mu chýba?“-

Baba na neho zaškúlila a zahundrala:

-„Tak ty si myslíš, že môžeš niekomu pomôcť? Ha, ty namyslený!

Chceš pomáhať a sám nevieš, čo mu chýba. Ak niečo potrebuje, prečo si nepríde sám?“-

Mladý muž sa zamyslel. Možno má baba pravdu, že jeho priateľ nič nepotrebuje.

Možno je iba unavený alebo prechorený, a možno by sa aj nahneval, keby sa dozvedel, že sa bol pýtať čarodejnice o radu.

Ale baba už rozkladala karty, hundrala si niečo popod nos a zrazu vraví:

„– Tvojmu priateľovi ty nemôžeš pomôcť. On o žiadnu pomoc nestojí, on je spokojný tak, ako žije.

Sám sa snaží, aby mohol nadávať na celý svet. Nezaslúži si, aby sa o neho niekto staral. Je to starý hundravý cap, čo sa chce na celý svet iba rozkrikovať. Na nikoho neberie ohľady. Na každého je sprostý a každému ubližuje.“-

„-Ty si ale protivná baba!“- vykríkol rozhorčený mladík.

„-Nepoznáš môjho priateľa, ako o ňom môžeš takto hovoriť! Je to skvelý člověk a ja ho mám rád!“-

Baba znovu zaškúlila na mladíka a hovorí:

-„No, ak ho máš rád, môžem ti pre neho dať liek, čo ho vylieči.

Sú to trpké kvapky, horké a nepríjemné, ale ten recept mu zaručí lásku, šťastie , zdravie a pokoj v duši po všetky dni až do smrti.

Len neviem, či ty si  schopný toľkej obetavosti a pomoci.

Ak ti dám liek, zanesieš ho svojmu priateľovi? Alebo si ho necháš pre seba a budeš sa tváriť, že si u mňa vôbec nebol?“-

-„ Pravdaže mu liek zanesiem! Vedˇ iba preto som prišiel, aby som tu našiel liek na jeho problémy.

Prosím, verte mi!“- žadonil nástojčivo mladík.

Baba ešte raz prehrnula karty, ležiace na stole a povedala:

-„Neverím ti. Vezmeš liek, prídeš domov a zase zabudneš na priateľa.

A ak nezabudneš, budeš to zase odkladať tak dlho až bude neskoro.

Nie si dosť odvážny, aby si svojmu priateľovi podal trpký liek.

Ale priviedla ťa ku mne oddanosť a snaha pomôcť. Dostaneš svoj liek.

„Tu je-“povedala a ukázala mu prázdne dlane.

-„Tým trpkým liekom pre tvojho priateľa je pravda,-“ pokračovala zamyslene.

-„je to veľmi jednoduché. Choď za svojim priateľom a povedz mu, nech prestane byť hulvátom .

Nech odprosí svoju ženu za všetky urážky a sprostoty, ktorými ju až do teraz zahŕňal, a začne sa k nej chovať ako milujúci muž,pretože ju má rád a ona jeho tiež.

Nech sa nebojí láskavých slovíčok, pretože má mnoho čo naprávať za všetky tie roky, čo sa jej naubližoval krutými slovami.

Nech ju po všetky dni, ktoré im ešte zostávajú, chová v úcte doma i před ľuďmi a nech sa raduje k každého dňa, ktorý mu je ešte dopriaty.

Potom sa jeho život zmení jako mávnutím kúzelného prútika.

Uľaví sa mu na srdci i na duši, a láska, ktorú takto vzkriesi, ho bude sprevádzať po všetky dni, ktoré mu ešte zostávajú.

Je to dobrý člověk, to máš pravdu.

Nech sa teda aj chová jako dobrý a láskavý člověk, tak mu vyzdravie duša a spadne ťažoba  zo srdca. A s ľahkým srdcom sa rýchlo uzdraví i telo.

Až potom bude tým, kým celý život chcel byť- láskavým mužom, milujúcim a milovaným.

Povedz mu, nech sa poponáhľa, pretože už mnoho dní svojho života strávil v zlobe a otravoval život sebe, svojej žene a mnohým iným.

Práve preto musí začať hneď, aby tých krásnych dní v jeho živote mohlo byť čo najviac.

Ak ho máš doopravdy tak rád a ak ti na ňom záleží, choď za ním a povedz mu, aký recept mu posielam.“-

Mladík zdesene odišiel od starej bosorky. To ja predsa nemôžem, premýšľal strápene, to ja mu predsa nemôžem povedať.

Stále dookola si opakoval slová, čo počul, a musel chtiac-nechtiac uznať, že s mnohým súhlasí.

Ale rovnako dobre vedel, že nikdy, nikdy nenájde odvahu, aby za svojim starým priateľom zašiel a doniesol mu ten trpký, ale jediný liek, ktorý by mu pomohol naplniť zmyslom zbytok života.